REGIÓN. Mínus šesť až osem stupňov Celzia. Na koniec apríla niečo nevídané a do tejto jari v našich končinách aj nepoznané.
Mrazy počas posledného aprílového týždňa si budú veľkopestovatelia dlho pamätať. Poznačili, alebo úplne zničili celú úrodu. Ovocné sady boli bez jabĺk, vinice bez niektorých odrôd hrozna a teraz sú aj pálenice bez zákazníkov.
Sad sa menil pred očami
Príchod jari vyzeral v 64-hektárovom sade v Devičanoch sľubne. Jablone zakvitli, obsypané boli aj hrušky a slivky. O pár dní bolo všetko inak.
„Kvety zamrzli a sad sa postupne menil z bieleho na šedý a hnedý,“ opísal následky aprílových mrazov Dušan Marcinko, vedúci sadu. Dnes, keď mali oberať, už môže len potvrdiť to, čo vtedy tušili: „Mráz zničil 100 percent úrody.“
Farma tak odhadom prišla o 600 ton ovocia, čo je asi 240-tisíc eur. Podľa vedúceho je táto suma len miernym odhadom a zabezpečila by plat pre zamestnancov na celý rok. Poistku nemali, na rok by ich vyšla 13 700 eur. Ľudí ale musia platiť ďalej, tiež sa starať o sad – kosiť, mulčovať, hnojiť a vysadiť plánujú aj 5-tisíc nových stromčekov.
„Tento rok je na komplet katastrofa,“ hovorí ďalej a pridáva, že toto si nepamätajú ani ľudia, ktorí tam pracujú dlho. „Nejaké mrazy boli aj v roku 2007, vtedy ale nezničili 100 percent úrody. Teraz prišli v sile mínus šesť stupňov a to, čo nezničili hneď, dokončili o dva dni neskôr,“ pokračuje. Zakvitnuté stromy aj chceli chrániť pomocou vodnej hmly z postrekovačov, podľa jeho slov by to nemalo účinok.
Mínusové teploty postihli nielen jablone, ktorých majú 15 odrôd, ale tiež hrušky a slivky.
Podľa Dušana Marcinka sa stromy zregenerujú, použili aj prípravky, ktoré im v tom pomôžu.
Pálenica bez zákazníkov
Nedostatok ovocia v regióne pociťuje aj pestovateľská pálenica v Hronských Kosihách. „Nemám čo robiť. Vlani v októbri som mal zapísané objednávky na január, teraz nič. Do okolia 40 kilometrov všetko zamrzlo,“ krúti hlavou Anton Horváth, majiteľ jednej z najstarších pestovateľských páleníc v regióne. Jeho starý otec ju založil v roku 1918 a s prestávkami, keď odišiel za robotou do Ameriky, funguje dodnes. Samozrejme, bol zoštátnená, ale činnosť pokračovala. Anton Horváth ju prevzal v roku 1976. Na otázku, či sa pamätá na takýto biedny rok, reaguje, že boli aj zlé roky, keď po revolúcii začali páliť ľudia doma, ale so sprísnením pravidiel sa so svojou úrodou vrátili do legálnych páleníc.
Majiteľ pestovateľskej pálenice v Hronských Kosihách hovorí, že nemá čo páliť. Po troške chodia tí, ktorí si ovocie kúpili v Maďarsku. (zdroj: (EL))Pre porovnanie pridáva aj údaje: kým vlani v októbri zákazníkom vypálili okolo 3-tisíc litrov alkoholu, teraz to bolo len 200 litrov.
Podľa jeho slov chodia hlavne tí, ktorí sú zvyknutí na svoj domáci destilát. „Ovocie si kúpia v Maďarsku, kde sú ceny ovocia priaznivé. Kúpia 200 kilogramov hrušiek, marhúľ alebo sliviek, a teraz už aj jabĺk.“
A aký dopad bude mať slabá sezóna na jeho podnikanie? „Našťastie sa venujem aj sedliačeniu, mám 200 hektárov. Horšie sú na tom tí, ktorí sa pestovaním ovocia živia,“ dodáva.
Sezóna v pestovateľskej pálenici sa začína v auguste pálením marhúľ, moruší a skorých odrôd a zvyčajne sa končieva vo februári – marci.
Mráz spálil vinič
Na desiatich hektároch v okolí Čajkova pestuje rôzne odrody hrozna Michal Muráni. Rodinné vinárstvo má parcely v troch chotároch: Deberča, Rýľovka a Sádovie. Prvý z nich sa z aprílových mrazov nespamätal – púčiky pomrzli na prútoch. Rovnako postihnutí boli aj ďalší pestovatelia v jeho okolí.
Vinári hlásia straty na viacerých odrodách. V týchto dňoch ich čaká oberačka červených odrôd, ktoré mráz poškodil menej. (zdroj: (MM))„V Deberči pomrzlo 80 až 90 percent. Zvyčajne tam mávame úrodu 12 ton, teraz asi 1,5 tony,“ sumarizuje. Najviac zasiahnuté boli odrody Dunaj a Frankovka. Alibernet či Burgundské modré sú na tom lepšie. Podľa jeho slov utrpela kvantita, kvalita našťastie nie: „V auguste by sme síce prijali menej dažďa, napriek tomu mal Dunaj cukornatosť 24,5 stupňa. Boli ale aj roky, keď bola 27 stupňov.“
V uplynulých dňoch vyšli do viníc – dozrievajú červené odrody. Začína sa oberačka toho, čo mráz nestihol spáliť.
