facebook

Sopečné erupcie prilákali turistov na Island

Levičanka Dušana Poláková žije na Islande. Prácu si našla na medzinárodnom letisku.

Dušana Poláková prišla na ostrov Island v roku 2001.


KEFLAVÍK, LEVICE. Mesto na juhozápade Islandu sa stalo domovom pre Dušanu Polákovú. Veľkou turistickou atrakciou sa stala sopka v oblasti Fimmvörðuháls na juhozápade Islandu, ktorá sa prebudila v noci z 20. na 21. marca. Bola to prvá erupcia na ostrove od roku 2004. Ďalšie výbuchy medzi sopkami Eyjafjallajökull a Katla mali za následok prerušenie leteckej dopravy vo veľkej časti Európy.

Z kontinentu na ostrov

Levičanka Dušana Poláková prišla na Island v októbri 2001 ako au-pair. „Vtedy som študovala v Banskej Bystrici cestovný ruch a chcela som si dať rok pauzu, aby som čo-to pocestovala a videla. Island sa mi zdal byť zaujímavou krajinou," spomína na začiatky. Krátko na to sa zoznámila so svojím budúcim manželom. Zobrali sa 6. júla 2002 v Leviciach.

Prihlásila sa na univerzitu študovať islandčinu, potom si spravila kurz organizovaný medzinárodnou organizáciou IATA (International Air Transport Association), zameraný na letecké rezervačné systémy a tvorbu leteniek. „Letecká doprava ma vždy lákala a rozmýšľam, že by som si spravila kurz riadiaceho letovej prevádzky," hovorí o svojich plánoch.

Pracuje na letisku

Po škole si našla prácu na medzinárodnom letisku v Keflavíku. „Keďže je to asi 50 kilometrov od hlavného mesta, kde sme vtedy bývali, rozhodli sme sa do Keflavíku presťahovať. Už štyri roky som tam zamestnaná ako check-in/gate agent pre spoločnosť IGS - Icelandair Ground Services, ktorá je súčasťou Icelandair. Neviem presne, ako sa táto pozícia volá po slovensky, ale zvyknú nás volať aj pozemné letušky," opisuje s úsmevom. Na starosti má check-in, čo je registrácia pasažierov a ich batožiny, služby na bránach a rampách. „Je to super robota, žiaden deň nie taký istý ako predchádzajúci," pochvaľuje si prácu.

Keflavík je malé letisko, ktoré vybudovali Američania v 40. rokoch dvadsiateho storočia ako vojenskú základňu. V súčasnosti je hlavným medzinárodným letiskom krajiny. „V roku 2009 sme boli vyhlásení za najlepšie letisko v Európe," hovorí hrdo Levičanka žijúca na Islande. Momentálne je na materskej dovolenke, má sedem a 1,5-ročného syna, ale, ako hovorí, už sa nevie dočkať, kedy nastúpi naspäť.

Sopky turistickou atrakciou

Chaos okolo sopiek a s tým spojenými problémami pozorne sleduje: „S kolegyňami sa veľmi často navštevujeme, takže viem presne, čo sa na letisku deje."

Prvýkrát od roku 2004 vybuchla sopka na ostrove 20. marca v oblasti Fimmvörðuháls. „Vtedy to vyvolalo akurát veľké senzácie. Ľudí z okolia museli evakuovať, ale do 24 hodín už boli naspäť," opisuje. Z erupcií sa tešili najmä majitelia hotelov, záujem turistov o krajinu sa zvýšil. Vidieť chŕliť sopku sa bežnému Európanovi nepošťastí často. Preto boli na prebudenú sopku zvedaví.

„Letisko vtedy uzavreli na asi 12 hodín. Spravili sa výskumy popola a keď zistili, že nie je nebezpečný pre ľudí ani pre lietadlá, tak sa letecká prevádzka obnovila a život sa vrátil okamžite do starých koľají. Profitovali z toho hlavne cestovky organizujúce vyhliadky, ktoré sa hneď chopili príležitosti." Táto sopka bola zaujímavá hlavne tým, že láva nestriekala do výšky, ale len vyvierala na povrch a nechrlila popolček.

„Bolo to kvôli tomu, že tam nebol takmer žiaden ľad. Takže nehrozili ani žiadne záplavy," vysvetľuje.

Okamžite sa vynorili otázky o možných iných erupciách, začalo sa skloňovať meno sopky Katla. „História erupcií sopiek na Islande ukazuje, že ak vybuchnú tieto menšie, zanedbateľné sopky, tak sa s odstupom času ohlási Katla. Vedci ale nevedia definovať, čo presne termín s odstupom času znamená: či je týždeň, mesiac alebo rok," objasňuje.

Ďalšia erupcia zanechala následky

V čase, keď sa na Islande schyľovalo k ďalšiemu vyčíňaniu sopky, navštívila Dušana Poláková s rodinou Slovensko. Blížili sa veľkonočné sviatky. Let mali naplánovaný na 25. marca, keď už bolo po senzácii. Podľa jej slov bola situácia pokojná, lety boli v poriadku, možno trocha preplnené kvôli blížiacim sa veľkonočným sviatkom. Takže bez obáv na Slovensko vyrazili.

Prílet naspäť na Island mali naplánovaný na 11. apríla, keď sa už množstvo lávy zmenšovalo. „Trošku ma to aj mrzelo, lebo sme sa tam chceli ísť pozrieť. To sme netušili, že 14. apríla sa začne erupcia sopky pod ľadovcom Eyjafjalla. Pozerali sme s manželom skoro ráno správy, išli hlavné informácie, v ktorých hovorili o evakuácii obyvateľstva," spomína.

V tejto oblasti sú hlavne farmy, osídlená je veľmi riedko.

„Najskôr sa začal topiť ľadovec a spôsobil obrovské záplavy a škody, voda strhla mosty. Farmári sa snažili usmerniť tok vody pomocou bagrov. Potom sopka začala chrliť popolček," približuje. Pri kontakte žeravej lávy s ľadovcom sa prudko ochladila a explodovala na prach. Vplyvom silného tlaku bola vymrštená do vzdialenosti niekoľkých kilometrov. Pomocou vetra sa popolček rozptýlil po celej Európe. Následky už pocítili všetci cestujúci.

Ľudia uviazli na letisku

„U nás na letisku sa v stredu (14. apríla - pozn. red.) ešte lietalo, ale vo štvrtok už boli skoro všetky lety zrušené. Odleteli len dve lietadlá - do Amsterdamu a Frankfurtu. Keďže popolček bol rozptyľovaný smerom na východ, lety do USA boli úplne v poriadku." Podľa D. Polákovej vypukol mierny chaos, ľudia, ktorí mali letieť v ten deň, boli nervózni, čakalo sa na nové informácie. Vtedy sa ešte nevedelo, či je popolček nebezpečný pre lietadlá, a tak sa len lety odďaľovali. Až podvečer, keď sa urobili výskumné lety a merania, bolo rozhodnuté: Lety boli zrušené. Verdikt padol na základe rozhodnutí prevádzkovateľov letísk v jednotlivých krajinách o ich uzatvorení.

Letisko v Keflavíku bolo v prevádzke, keďže popolček išiel smerom na východ. Spoločnosť Icelandair ešte do soboty 17. apríla ponúkala cestujúcim ubytovanie na jednu noc.

Cestujúci brali vzniknutú situáciu podľa Levičanky relatívne v pohode: „Veľká väčšina z nich využila šancu a išla sa pozrieť na sopky. Keď sa však lety začali obnovovať, boli celkom radi, že sa už môžu dostať z Islandu naspäť na starý kontinent."

Výhliadkové lety nad kráterom

„Vietor sa obracia a popolček ide smerom na západ od sopky, teda k nám. Veľa zvedavcov sa na ostrov momentálne nedostane, lebo lety sú preplnené cestujúcimi, ktorí si poprekladali svoje pôvodne zrušené lety," opisuje situáciu Slovenka žijúca na Islande. Podľa jej slov platí prísny zákaz približovania sa k sopke: „Napriek tomu je stále veľa odvážlivcov, ktorí sú ochotní to risknúť. Zvýšila sa premávka malých výhliadkových lietadiel vo vzduchu okolo sopky. Ich motory nie sú popolčekom poškodzované."

Sopky nepovedali posledné slovo

Vedci hovoria o začiatku éry erupcií, ktorá by mala trvať asi 60 rokov a vyvrcholiť v rokoch 2030 až 2040.

Čo sa týka domáceho obyvateľstva, činnosťou sopiek najviac utrpeli farmári z bezprostredného okolia sopky. „Dvaja sa rozhodli odložiť svoje podnikanie na neurčito a viacerí musia dať utratiť všetky zvieratá. Popol obsahuje veľmi veľa fluóru, ktorý je v takejto koncentrácii toxicky. Takisto sa nevie, ako to bude s úrodou sena pre zvieratá, keďže všetko je zasypané popolom," hovorí o škodách. Erupcia mala negatívny vplyv aj na export hlavne rýb, ktoré sa mrazené prevážajú letecky do celej Európy. Naopak, profitovali hlavne cestovky a hotely. Ekonomické, spoločenské a aj enviromentálne vplyvy sa podľa D. Polákovej určite časom prejavia.

Sopka na juhozápade Islandu.

Ďalšie články z rubriky Spravodajstvo

Najčítanejšie správy

Levice

(FOTOGALÉRIA) Nadchod postavili s atómkou. Po 30 rokoch ho idú takto zmeniť

Do obnovy zanedbaného nadchodu v Kalnej nad Hronom sa pustí obec. Elektrárne jeho stav desiatky rokov neriešili.

Päťročné ticho okolo Družby konečne prelomili

K prijatému návrhu sa primátor neprikláňa. Podľa neho bude pre mesto do budúcnosti nákladnejší.

Bratia v noci lúpežne prepadli a zbili muža v jeho dome

Trúfli si na muža, ktorý má takmer toľko rokov ako oni dvaja dohromady.

Levickí mini judisti zažiarili

Vo Zvolene sa konal Turnaj olympijských nádejí v jude. Zúčastnili sa ho aj levickí najmenší – škôlkári z MŠ na Pereckej ulici v Leviciach, pre ktorých to bola úplne prvá súťaž a hneď zožali krásne úspechy.

Začiatok výstavby novej kruhovej križovatky sa blíži

Dopravné zápchy má vyriešiť ďalší kruhový objazd v Leviciach.

Blízke regióny

Zúfalí ľudia: Sused po nás strieľa a hádže na nás výkaly, no polícia to roky nerieši

K mladíkovi chodia policajti ako na hodiny klavíra. Iba mestských policajtov si vlani zavolal neuveriteľných 66 ráz a v tomto roku už 21-krát, podľa náčelníka vždy neopodstatnene.

Kotlebov galavečer na Gemeri nechcú, biskup zrušil omšu

Šimko: Keď môžu sedieť v parlamente, môžu aj v našom kultúrnom dome.

Mladá vodička sa pri nehode vážne zranila

Záchranka ženu previezla do banskobystrickej nemocnice.

Z 36 obcí v okrese Krupina nemajú ľudia v žiadnej dobrý zdravotný stav (+ mapa)

Hoci Krupina patrí medzi najmenej znečistené okresy, zdravie obyvateľov je tam nepriaznivé.

V takejto jedálni sa odteraz stravuje personál nemocnice

Chceme, aby sa pacienti aj personál cítili príjemnejšie, preto pokračujeme v modernizácii priestorov, hovorí riaditeľ nemocnice Jozef Botka.

Všetky správy

Majú pírsing a tetovanie. Ak dostanú žltačku C, majú sa liečiť za vlastné

Nepreplácaním liečby hepatitídy C pre niektorých pacientov chce Všeobecná zdravotná poisťovňa ušetriť peniaze. Je v strate 200 miliónov.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Ľudia ju zbierajú pri lese, jej pestovanie podporí štát

Štát chce podporiť ovocie, ktoré na Slovensku pestuje len zopár ľudí.

Krajina znásilnení a útočiacich migrantov? Prečo vo Švédsku vidia krach multikulturalizmu

Švédsko priznáva problémy so začlenením utečencov, no štatistiky o kriminalite a správy o no-go zónach sú často zdeformované.

Nie v každej hmle treba zapnúť hmlovky

Predné a zadné hmlové svetlá plnia rôzne funkcie. Treba nad nimi premýšľať osobitne a nezapínať jedny naraz s druhými.

Kam vyraziť