facebook

Sopečné erupcie prilákali turistov na Island

Levičanka Dušana Poláková žije na Islande. Prácu si našla na medzinárodnom letisku.

Dušana Poláková prišla na ostrov Island v roku 2001.


KEFLAVÍK, LEVICE. Mesto na juhozápade Islandu sa stalo domovom pre Dušanu Polákovú. Veľkou turistickou atrakciou sa stala sopka v oblasti Fimmvörðuháls na juhozápade Islandu, ktorá sa prebudila v noci z 20. na 21. marca. Bola to prvá erupcia na ostrove od roku 2004. Ďalšie výbuchy medzi sopkami Eyjafjallajökull a Katla mali za následok prerušenie leteckej dopravy vo veľkej časti Európy.

Z kontinentu na ostrov

Levičanka Dušana Poláková prišla na Island v októbri 2001 ako au-pair. „Vtedy som študovala v Banskej Bystrici cestovný ruch a chcela som si dať rok pauzu, aby som čo-to pocestovala a videla. Island sa mi zdal byť zaujímavou krajinou," spomína na začiatky. Krátko na to sa zoznámila so svojím budúcim manželom. Zobrali sa 6. júla 2002 v Leviciach.

Prihlásila sa na univerzitu študovať islandčinu, potom si spravila kurz organizovaný medzinárodnou organizáciou IATA (International Air Transport Association), zameraný na letecké rezervačné systémy a tvorbu leteniek. „Letecká doprava ma vždy lákala a rozmýšľam, že by som si spravila kurz riadiaceho letovej prevádzky," hovorí o svojich plánoch.

Pracuje na letisku

Po škole si našla prácu na medzinárodnom letisku v Keflavíku. „Keďže je to asi 50 kilometrov od hlavného mesta, kde sme vtedy bývali, rozhodli sme sa do Keflavíku presťahovať. Už štyri roky som tam zamestnaná ako check-in/gate agent pre spoločnosť IGS - Icelandair Ground Services, ktorá je súčasťou Icelandair. Neviem presne, ako sa táto pozícia volá po slovensky, ale zvyknú nás volať aj pozemné letušky," opisuje s úsmevom. Na starosti má check-in, čo je registrácia pasažierov a ich batožiny, služby na bránach a rampách. „Je to super robota, žiaden deň nie taký istý ako predchádzajúci," pochvaľuje si prácu.

Keflavík je malé letisko, ktoré vybudovali Američania v 40. rokoch dvadsiateho storočia ako vojenskú základňu. V súčasnosti je hlavným medzinárodným letiskom krajiny. „V roku 2009 sme boli vyhlásení za najlepšie letisko v Európe," hovorí hrdo Levičanka žijúca na Islande. Momentálne je na materskej dovolenke, má sedem a 1,5-ročného syna, ale, ako hovorí, už sa nevie dočkať, kedy nastúpi naspäť.

Sopky turistickou atrakciou

Chaos okolo sopiek a s tým spojenými problémami pozorne sleduje: „S kolegyňami sa veľmi často navštevujeme, takže viem presne, čo sa na letisku deje."

Prvýkrát od roku 2004 vybuchla sopka na ostrove 20. marca v oblasti Fimmvörðuháls. „Vtedy to vyvolalo akurát veľké senzácie. Ľudí z okolia museli evakuovať, ale do 24 hodín už boli naspäť," opisuje. Z erupcií sa tešili najmä majitelia hotelov, záujem turistov o krajinu sa zvýšil. Vidieť chŕliť sopku sa bežnému Európanovi nepošťastí často. Preto boli na prebudenú sopku zvedaví.

„Letisko vtedy uzavreli na asi 12 hodín. Spravili sa výskumy popola a keď zistili, že nie je nebezpečný pre ľudí ani pre lietadlá, tak sa letecká prevádzka obnovila a život sa vrátil okamžite do starých koľají. Profitovali z toho hlavne cestovky organizujúce vyhliadky, ktoré sa hneď chopili príležitosti." Táto sopka bola zaujímavá hlavne tým, že láva nestriekala do výšky, ale len vyvierala na povrch a nechrlila popolček.

„Bolo to kvôli tomu, že tam nebol takmer žiaden ľad. Takže nehrozili ani žiadne záplavy," vysvetľuje.

Okamžite sa vynorili otázky o možných iných erupciách, začalo sa skloňovať meno sopky Katla. „História erupcií sopiek na Islande ukazuje, že ak vybuchnú tieto menšie, zanedbateľné sopky, tak sa s odstupom času ohlási Katla. Vedci ale nevedia definovať, čo presne termín s odstupom času znamená: či je týždeň, mesiac alebo rok," objasňuje.

Ďalšia erupcia zanechala následky

V čase, keď sa na Islande schyľovalo k ďalšiemu vyčíňaniu sopky, navštívila Dušana Poláková s rodinou Slovensko. Blížili sa veľkonočné sviatky. Let mali naplánovaný na 25. marca, keď už bolo po senzácii. Podľa jej slov bola situácia pokojná, lety boli v poriadku, možno trocha preplnené kvôli blížiacim sa veľkonočným sviatkom. Takže bez obáv na Slovensko vyrazili.

Prílet naspäť na Island mali naplánovaný na 11. apríla, keď sa už množstvo lávy zmenšovalo. „Trošku ma to aj mrzelo, lebo sme sa tam chceli ísť pozrieť. To sme netušili, že 14. apríla sa začne erupcia sopky pod ľadovcom Eyjafjalla. Pozerali sme s manželom skoro ráno správy, išli hlavné informácie, v ktorých hovorili o evakuácii obyvateľstva," spomína.

V tejto oblasti sú hlavne farmy, osídlená je veľmi riedko.

„Najskôr sa začal topiť ľadovec a spôsobil obrovské záplavy a škody, voda strhla mosty. Farmári sa snažili usmerniť tok vody pomocou bagrov. Potom sopka začala chrliť popolček," približuje. Pri kontakte žeravej lávy s ľadovcom sa prudko ochladila a explodovala na prach. Vplyvom silného tlaku bola vymrštená do vzdialenosti niekoľkých kilometrov. Pomocou vetra sa popolček rozptýlil po celej Európe. Následky už pocítili všetci cestujúci.

Ľudia uviazli na letisku

„U nás na letisku sa v stredu (14. apríla - pozn. red.) ešte lietalo, ale vo štvrtok už boli skoro všetky lety zrušené. Odleteli len dve lietadlá - do Amsterdamu a Frankfurtu. Keďže popolček bol rozptyľovaný smerom na východ, lety do USA boli úplne v poriadku." Podľa D. Polákovej vypukol mierny chaos, ľudia, ktorí mali letieť v ten deň, boli nervózni, čakalo sa na nové informácie. Vtedy sa ešte nevedelo, či je popolček nebezpečný pre lietadlá, a tak sa len lety odďaľovali. Až podvečer, keď sa urobili výskumné lety a merania, bolo rozhodnuté: Lety boli zrušené. Verdikt padol na základe rozhodnutí prevádzkovateľov letísk v jednotlivých krajinách o ich uzatvorení.

Letisko v Keflavíku bolo v prevádzke, keďže popolček išiel smerom na východ. Spoločnosť Icelandair ešte do soboty 17. apríla ponúkala cestujúcim ubytovanie na jednu noc.

Cestujúci brali vzniknutú situáciu podľa Levičanky relatívne v pohode: „Veľká väčšina z nich využila šancu a išla sa pozrieť na sopky. Keď sa však lety začali obnovovať, boli celkom radi, že sa už môžu dostať z Islandu naspäť na starý kontinent."

Výhliadkové lety nad kráterom

„Vietor sa obracia a popolček ide smerom na západ od sopky, teda k nám. Veľa zvedavcov sa na ostrov momentálne nedostane, lebo lety sú preplnené cestujúcimi, ktorí si poprekladali svoje pôvodne zrušené lety," opisuje situáciu Slovenka žijúca na Islande. Podľa jej slov platí prísny zákaz približovania sa k sopke: „Napriek tomu je stále veľa odvážlivcov, ktorí sú ochotní to risknúť. Zvýšila sa premávka malých výhliadkových lietadiel vo vzduchu okolo sopky. Ich motory nie sú popolčekom poškodzované."

Sopky nepovedali posledné slovo

Vedci hovoria o začiatku éry erupcií, ktorá by mala trvať asi 60 rokov a vyvrcholiť v rokoch 2030 až 2040.

Čo sa týka domáceho obyvateľstva, činnosťou sopiek najviac utrpeli farmári z bezprostredného okolia sopky. „Dvaja sa rozhodli odložiť svoje podnikanie na neurčito a viacerí musia dať utratiť všetky zvieratá. Popol obsahuje veľmi veľa fluóru, ktorý je v takejto koncentrácii toxicky. Takisto sa nevie, ako to bude s úrodou sena pre zvieratá, keďže všetko je zasypané popolom," hovorí o škodách. Erupcia mala negatívny vplyv aj na export hlavne rýb, ktoré sa mrazené prevážajú letecky do celej Európy. Naopak, profitovali hlavne cestovky a hotely. Ekonomické, spoločenské a aj enviromentálne vplyvy sa podľa D. Polákovej určite časom prejavia.

Sopka na juhozápade Islandu.

Ďalšie články z rubriky Spravodajstvo


  1. Kraj ocenil najlepších zdravotníkov. Dve ceny išli do levickej nemocnice 598
  2. V nemocnici chýbajú lekári. Novým ponúkajú náborový príspevok 5-tisíc eur 277
  3. O titul Dedina roka 2017 zabojujú aj dve obce z nášho okresu 46
  4. Levičanka Sabína Kupčová si vyplávala slovenský rekord 44
  5. Rozhodne sa už tento víkend o majstrovi okresu? V 4. lige Levice a Kalná proti nitrianskym mužstvám 39
  6. Motorkár vyšiel z cesty a narazil do stromu 29
  7. Žiarovo zelenú farbu jazierka by čakal málokto 22
  8. Boxeristi z Veľkých Kozmáloviec na turnaji Olympijských nádejí 21
  9. Erik Karvai zo Šiah je v tridsiatich rokoch už sedemnásobný majster Európy 21
  10. Levičanka sa prebojovala medzi najlepších rečníkov 19

Najčítanejšie správy

Levice

Kraj ocenil najlepších zdravotníkov. Dve ceny išli do levickej nemocnice

Ocenenie získali aj zástupkyne levickej nemocnice - vedúca sestra gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Eva Moravská a primárka oddelenia klinickej biochémie Vlasta Macková.

V nemocnici chýbajú lekári. Novým ponúkajú náborový príspevok 5-tisíc eur

Akútny nedostatok minimálne desiatich lekárov chce vedenie levickej nemocnice vyriešiť nemalým náborovým príspevkom.

O titul Dedina roka 2017 zabojujú aj dve obce z nášho okresu

Bátovce a Santovka sa uchádzajú o titul v celoslovenskej súťaži. Zahlasovať sa dá aj cez internet.

Levičanka Sabína Kupčová si vyplávala slovenský rekord

Jeden z posledných plaveckých pretekov pred júnovými Majstrovstvami Slovenska bol na našom najrýchlejšom krytom dlhom bazéne.

Rozhodne sa už tento víkend o majstrovi okresu? V 4. lige Levice a Kalná proti nitrianskym mužstvám

Prinášame vám podrobný prehľad víkendových futbalových zápasov.

Blízke regióny

Nadzemný tunel bude drahší. Nemocnica musela vrátiť dotáciu

Problémy sú aj s výstavbou heliportu na streche pavilónu. Bude mať veľké meškanie.

V Haliči odparkovalo približne 1 600 motoriek

Patrónkou 12. ročníka Haličskej motorkárne bola Kvetka Horváthová.

Pri požiari reziva zasahuje takmer 40 hasičov

Oheň sa rozšíril na plochu 200 x 300 metrov.

Majster Česka a najlepší brankár sezóny Marek Čiliak: Mojím najväčším vzorom sú rodičia

Zvolenský hokejový brankár Marek Čiliak prežil najlepšiu sezónu v kariére. Dvadsaťsedemročného gólmana sme vyspovedali.

Salibské behy s rekordnou účasťou

Mladé bežecké podujatie má za sebou vydarený piaty ročník.

Všetky správy

Ďalší spor v slovenskom hokeji? Pálffy kritizoval Lintnera, ten okamžite reagoval

Pálffy je ochotný na júnovom kongrese navrhnúť hlasovanie na Kohútovo odvolanie.

Karhan bez servítky skritizoval systém v Spartaku

Tlačová konferencia po poslednom zápase sezóny medzi Spartakom Trnava a ViOnom Zlaté Moravce sa niesla v znamení emócii. Jarábek skritizoval správanie trnavskej nemocnice, Karhan celé vedenie Spartaka.

Architekt Petrovič: Nikde som nezažil to, čo na Námestí slobody

Socializmus na Námestí slobody architektovi neprekáža, dôležitá je funkčnosť.

Pozerať, ale nedotýkať sa. Pľuzgiernik lekársky je náš najjedovatejší chrobák

O prvé miesto v nelichotivom rebríčku sa delí so svojimi príbuznými – májkami, ktorých telo tiež obsahuje jedovatý kantaridín.

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

Kam vyraziť