facebook

Flinstonovci po slovensky

„Hádajte, koľko mám rokov?" usmieva sa na nás pani Helena. Sedemdesiatdva, tipujem úprimne po chvíli uvažovania. „Osemdesiatšesť!" víťazoslávne oznamuje čiperná žena.

„Pivnicu vysekali otec a dvaja kamaráti asi za dva týždne." Helena Korineková, obyvateľka Brhloviec.(Zdroj: SME - Peter Žákovič)

„Hádajte, koľko mám rokov?" usmieva sa na nás pani Helena. Sedemdesiatdva, tipujem úprimne po chvíli uvažovania. „Osemdesiatšesť!" víťazoslávne oznamuje čiperná žena. „A potom že bývanie v skalných obydliach je nezdravé. Dobrý vzduch tu je. Dobre sa tu žije!"

BRHLOVCE. Brhlovce, obec pri Leviciach je známa skalnými príbytkami, takže pohľad na ňu evokuje seriál o Flinstonovcoch, kde bolo všetko z kameňa. Helena Korineková je najstaršia obyvateľka skalného sídliska a jedna z posledných - okrem nej tu býva ešte jedna rodina.

Aby sme boli presnejší, jej dom je v skale vytesaný len spolovice, zvyšok tvorí prístavba postavená z vytesaného materiálu. „Pozrite sa," ukazuje v obývačke. „Od lustra ďalej je pod zemou." Pozeráme, ale nič nevidíme. Izba je jednoliata.

Osada kamenárov

Nemyslite si, že svoje príbytky ľudia sekali do tvrdej žuly ako Omar trenčiansku studňu. Bralo v Brhlovciach je totiž z tufu a tufitu - to je stvrdnutý sopečný popol, dôkaz činnosti dávnych vulkánov v treťohorách. Kameň je porézny a mäkký. V pivnici vidno pomerne dlhé ryhy dlát, dôkaz, že sa do kameňa šmýkali dobre. „Pivnicu vysekali otec a dvaja kamaráti asi za dva týždne." hovorí pani Helena. Veľmi dlho v nej vydržia zemiaky, do jari. Aj víno sme tu mávali, ale vinohrady vzal čert."

Pani Helena sa do Brhloviec prisťahovala zo Žiaru nad Hronom, až keď bola v penzii, ale vyrastala tu. Dom postavil jej otec, kamenár, ktorý ho zdedil po svojich rodičoch. Skoro v každom dome v Brhlovciach bol kedysi kamenár, pretože tuf bol obľúbený nielen ako stavebný materiál, ale používal sa aj na zárubne dverí, okien, schody, vo všetkých okolitých cintorínoch sú náhrobné kamene z Brhloviec. Techniku sa miestni kamenári naučili od talianskych majstrov, ktorí tu krátky čas pomáhali budovať kaštieľ a katolícky kostol.

„Tu je letná kuchyňa," ukazuje pani Helena a človek by rozhodne z letmého pohľadu nezistil, že sa nachádzame v skale. Steny sú rovné ako v hocijakom murovanom dome. V lete tu je chladno, v zime teplo, teplota nejde pod sedemnásť - osemnásť stupňov ani počas najchladnejších zím, len vlhkosť je tu vyššia, ako sme zvyknutí - osemdesiat až deväťdesiat percent.

V letnej kuchyni je vyhĺbená studňa a v dlážke vytesaná vaňa. Dnes je však zakrytá a stojí na nej skriňa. „Ešte si pamätám, ako som sa v nej kúpala. Vody sme mali dosť, bol tu kotôl, zliala sa voda a chodili sa sem kúpať aj ľudia z okolia. Tá studňa mi doteraz slúži, ale už mám elektrické čerpadlo. Pozerám, že omietka už opadáva, tak ju budem musieť natrieť vápnon." To „n" na konci nie je preklep. V miestnom nárečí sa písmeno m na konci slov spodobuje na n, napríklad „s mäson", „s braton" a podobne.

Pamiatky

Na začiatku ulice skalných príbytkov je múzeum. Tu sa dozvedáme, že príbytky si hĺbili najchudobnejší obyvatelia a rozširovali ich podľa toho, ako pribúdali deti. Ďalšia legenda hovorí, že slúžili aj ako úkryt pred Turkami. V priestoroch, kde je múzeum, žili obyvatelia do roku 1992. A vraví sa aj to, že kým sa muž najedol, žena a deti museli stáť pri stole a až potom sa mohli najesť aj ony.

V roku 1993 dostalo múzeum významné ocenenie Europa Nostra od dánskeho princa. A chodia sem aj turisti, hovorí mladá sprievodkyňa. Niekedy prídu aj celé autobusy. Ale s návštevníkmi je vraj niekedy ťažko. Niektorým sa nechce platiť ani tých 66 centov či 33 pre dôchodcov.

Prechádzka

Oproti domu pani Heleny je pristavený fúrik s blatom a pri ňom pracuje Ivan Záborský. Berie hlinu holými rukami a natiera ju na stenu domu. „Pomáham synovi, býva v Bratislave," hovorí. „Kúpil tieto domčeky a pivnicu oproti, na víno. Ale to si dal. Táto stavba je chránená pamiatka a treba ju omietať ako za starých čias blaton, pamiatkari prikázali."

Kráčame dolu ulicou, kde sú skalné obydlia. Tých, kde kedysi žili ľudia, nie je až tak veľa, viac je hospodárskych priestorov, ale niektoré sú obrovské. Veľa dvorov je spustnutých.

Človek si nevdojak povie, ako by to vyzeralo napríklad v Čechách, keby tam takéto niečo mali. Možno by sme sa smiali, že v každom dvore a každom skalnom priestore je obchod so suvenírmi (české sklo a Švejkovia, kto bol na Karlštejne, vie, o čom je reč), ale rozhodne by tam nebolo tak pusto.

smv-0522-022c-studna.jpgAlebo slovenský Vlkolínec, ktorý je ako zo škatuľky. Bol tu pán z Bratislavy, ktorý chcel v jednej pivnici zriadiť reštauráciu a vináreň, ale mal údajne problémy s hygienikmi, tak z toho zišlo. Krčma bola v čase našej návštevy zavretá a nepôsobila dojmom, že by sa v nej dalo najesť.

Kráčame po zvyškoch asfaltu prerasteného trávou. „Chceli sme to zaasfaltovať," hovorí pán Záborský, ktorý je poslancom obecného zastupiteľstva. „Ale pamiatkari nedovolili, vraj to má byť ako kedysi, s dupanou hlinou. No neviem, ako sa robia ulice s dupanou hlinou. Peniaze sú problém," dodáva.

Ulica nie je dlhá, ale pri každom dome sú priestory vytesané v skale. Niektoré obytné, iné hospodárske. Nájde sa aj taký, kde by sa zmestil aj traktor a tridsať kusov dobytka. Aj by sme si zaplatili. Ale brány sú zamknuté.

Dozvedáme sa aj, že odkedy je na kopci vinohrad, krehká rovnováha sa zmenila a skala začala zatekať. Tuf je porézny, z toho vyplývajú jeho jedinečné vlastnosti.

Skala je zvrchu zarastená trávou a stromami, ale zboku vidno, ako sa ukladali geologické vrstvy. Do domu úplne hore sa nasťahovali Bratislavčania, opravili si ho a bývajú v pokoji. Aj pivnicu v skale majú.

Človek si vie predstaviť, že by sa našlo dosť alternatívcov, ktorí by radi bývali v jaskyniach ďaleko od civilizácie a mazali si svoje domy hlinou.

Ďalšie články z rubriky Spravodajstvo


  1. V Leviciach už pripravujú výstavbu detských ihrísk 641
  2. Kraj ocenil najlepších zdravotníkov. Dve ceny išli do levickej nemocnice 405
  3. SHMÚ vydal na utorok prvú tohtoročnú výstrahu pred horúčavou 322
  4. Levičanka Sabína Kupčová si vyplávala slovenský rekord 172
  5. V nemocnici chýbajú lekári. Novým ponúkajú náborový príspevok 5-tisíc eur 165
  6. O titul Dedina roka 2017 zabojujú aj dve obce z nášho okresu 101
  7. Školáci pozývajú na odber krvi 80
  8. Rozhodne sa už tento víkend o majstrovi okresu? V 4. lige Levice a Kalná proti nitrianskym mužstvám 63
  9. ŠBK Junior Levice zhodnotil aktuálne skončenú sezónu 62
  10. Prídite v sobotu do vínnych pivníc za Levicami 46

Najčítanejšie správy

Levice

V Leviciach už pripravujú výstavbu detských ihrísk

V súčasnosti sa pripravujú súťažné podklady, do konca júla by sa malo uskutočniť verejné obstarávanie.

Kraj ocenil najlepších zdravotníkov. Dve ceny išli do levickej nemocnice

Ocenenie získali aj zástupkyne levickej nemocnice - vedúca sestra gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Eva Moravská a primárka oddelenia klinickej biochémie Vlasta Macková.

SHMÚ vydal na utorok prvú tohtoročnú výstrahu pred horúčavou

Vysoké teploty okolo 33 stupňov majú byť 30. mája vo viacerých južných okresoch.

Levičanka Sabína Kupčová si vyplávala slovenský rekord

Jeden z posledných plaveckých pretekov pred júnovými Majstrovstvami Slovenska bol na našom najrýchlejšom krytom dlhom bazéne.

V nemocnici chýbajú lekári. Novým ponúkajú náborový príspevok 5-tisíc eur

Akútny nedostatok minimálne desiatich lekárov chce vedenie levickej nemocnice vyriešiť nemalým náborovým príspevkom.

Blízke regióny

Štefanka končí s kariérou, pri hokeji však zostáva

Nitriansky hokejista získal počas bohatej 23-ročnej kariéry dva tituly. Jeden vo Francúzsku, druhý v rodnej Nitre. Trikrát si zahral na MS.

Poľana má síce nedotknutú prírodu, ale aj rad nevýhod

Ak má byť turisticky príťažlivejšia, musí sa zmeniť.

Riaditeľ školy, na ktorej boli Slovenskí branci, podľa inšpekcie pochybil

Ministerstvo pripravuje materiál, ktorý pomôže školám zorientovať sa.

Süttö: Futbalový atentát spáchaný na ŠKF Sereď

II. LIGA: Nitra musela proti L. Mikulášu otáčať skóre, ale hrá už iba o druhé miesto. Súťaž vyvrcholí v stredu.

ZMENA: Na R1 neďaleko Žiaru je po novom úsek, kde sa neplatí

Ešte nedávno motoristi, ktorí sa premiestňujú len v rámci malého regiónu a diaľničná známka sa im neoplatí, riskovali v úseku pokutu.

Všetky správy

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

Slovenka dvakrát zdolala olympijskú víťazku. Len pár hodín po maturite

Andrea Podmaníková vraj veľkú favoritku rozplakala. Ak je to pravda, to už je iný kaliber rozplakať olympijskú šampiónku, tvrdí.

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

V roku 2008 vláda schválila rekonštrukciu objektu. Za projekt opravy, ktorý sa nikdy nevyužil, ministerstvo zaplatilo takmer 175-tisíc eur.

Sudca Hrubala: Podozrenia na politické objednávky sú vždy, Súdnu radu treba otvoriť

Proreformné združenie sudcov Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank. Jeho podpredseda JÁN HRUBALA hovorí o neochote sudcov robiť zmeny.

Daniari vraj pripravili na Remetu trestné oznámenie, na políciu neodišlo

Stavebná firma Dúha buduje tunel Višňové za 410 miliónov eur

Kam vyraziť