facebook

Pukančan precestoval celý svet už pred sto rokmi

Samuel Šikeť z Pukanca ako jeden z mála Slovákov dokázal na svojich cestách prekonať 240-tisíc kilometrov a zažiť pocit slobody.

Ján Šikeť s manželkou a synom. Listy od brata Samuela starostlivo zachoval pre potomkov.(Zdroj: Archív Anny Stykovej)

PUKANEC. Rodine cestovateľa sa podarilo zachovať desať listov a jednu pohľadnicu, v ktorých Samuel Šikeť opisuje svoje dobrodružné putovanie. Korešpondencia putovala do rodného Pukanca z rôznych miest: Viedne, Tunisu, Glasgowa, Belehradu, Austrálie, Indonézie, Indie.

Okrem trasy po exotických krajinách v listoch spomína aj finančnú nezávislosť, ktorú mu umožňovalo publikovanie vlastných zážitkov z ciest v tlači po celom svete.

Listy zo sveta

Poštár k bratovi cestovateľa, Jánovi Šikeťovi, zavítal s dlhými časovými odstupmi – príbuzní si na novinky z iných kontinentov museli neraz počkať aj dva – tri roky. „Už ma všetci máte isto za mŕtveho. Nečudo, veď poslednýkrát som vám písal pred toľkými rokmi. Odpustite mi, boli všelijaké prekážky, čo mi bránili písať,“ aj takto sa Samko Šikeť prihováral vo svojich listoch.

Na korešpondenciu z cudziny si spomína aj jedna z najbližších príbuzných cestovateľa, Anna Styková. Listy od prastrýka boli rodinným pokladom, starý otec z nich často čítal aj deťom. Aspoň takto sa dozvedeli, aké udalosti scestovaného Samka postretli, napríklad aj invázia kobyliek na ryžových poliach.

Vkročil na všetky svetadiely

Samuel Šikeť sa narodil 7. augusta 1863 v Pukanci rodičom Michalovi Šikeťovi a Kataríne rodenej Záhorskej. Po vyučení za debnára odišiel do Viedne, kde sa živil podnikateľskou činnosťou. V roku 1882 sa vydal na cesty. Za dvadsať rokov pochodil všetky obývané svetadiely a viac ako sto krajín. Prešiel takmer štvrť milióna kilometrov, z toho 31-tisíc pešky. Zomrel za nevyjasnených okolností 13. januára 1902 v meste Tanga v dnešnej Tanzánii.

Napriek tomu, že pukanský rodák dokázal pokoriť tisíce kilometrov, školáci sa o svetobežníkovi spod Štiavnických hôr z učebníc nedozvedia. Takisto neexistuje kapitola Samuela Šikeťa v literatúre o slovenskom cestovateľstve.

Vnímavý mladý muž sa zaujímal o dianie v krajinách, ktoré navštívil. Viedol si denník, ktorý sa, bohužiaľ, nezachoval. O smrti brata spoznávajúceho svet sa Ján Šikeť dozvedel z úmrtného listu.

„Samuel Šikeť si zaslúši naše úsilie, aby sme sa o ňom niečo dozvedeli. V súčasnosti je dostupný len jeden unikátny materiál o cestovateľovi, ktorý pripravili Pukančan Jaromír Zamboj s redaktorom Života Eugenom Gindlom,“ vysvetľuje Ladislav Maľa, jeden zo zakladateľov Spoločnosti priateľov cestovateľa Samuela Šikeťa a pukanskej histórie. „Treba využiť potenciál existujúceho materiálu, zrekonštruovať, doplniť ho a znovu vydať v knižnej podobe,“ dopĺňa.

Tlmočil aj písal

Samuel Šikeť dokonale ovládal sedem jazykov: anglický, francúzsky, taliansky, španielsky, nemecký, maďarský a srbský. Dohovoriť sa však dokázal aj v mnohých ďalších rečiach, čo na svojich cestách využíval na zárobok. V jednom z listov píše: „Ja si vyrobím chlieb ako tlmočník v kníhtlačiarňach, v hoteloch, na železniciach a lodiach, keď ma niekto potrebuje.“ O samostatnosti a šikovnosti dobrodruha svedčia aj tieto riadky: „Inokedy zase napíšem článok z mojich cestovných zážitkov, ktorý predám do novín na uverejnenie.“

Pukanský rodák bol cestovateľom takého rozsahu, ako v tom čase len málokto. Podľa trás svojich potuliek sa pohyboval po celom svete – od Mexika, cez Hong-Kong, Austráliu, Japonsko, Karibik a čierny kontinent.

Ďalšie články z rubriky Zaujímavosti

Najčítanejšie správy

Levice

RETRO FOTOGALÉRIA: Najväčší rozmach Levíc priniesli predrevolučné roky

Na satelitných snímkach z vesmíru vidieť, ako sa rozrastalo a zahusťovalo sídlo okresu od roku 1984. Zmeny sa dochovali aj na dobových fotografiách.

Po stopách cukrárov - otca a syna Sacherovcov

Sacher neznamená iba tortu, ale tiež legendu. Pomenovanie nesie aj sieť hotelov.

Kam vlakom docestujete, dozviete sa aj v maďarčine

Na jedenástich železničných staniciach v Levickom okrese pribudnú označenia s názvom mesta či obce v maďarskom jazyku.

FOTOGALÉRIA: Levičania neprešli cez lodiarov

Patrioti v štvrťfinále pohára narazili v krajskom derby na Komárno. Pozrite si fotogalériu Lukáša Droppana.

Náraz do stromu mladý vodič neprežil

Tragická nehoda sa stala nadránom. Na ceste neboli stopy po brzdení.

Blízke regióny

Otec a syn zo Žarnovice vyrábajú zvon pre pápeža Františka

Netradičný darček pre hlavu katolíckej cirkvi vypravia do Vatikánu už na Veľkú noc. Vyjde spod rúk žarnovických remeselníkov, ktorí patria k špičke medzi zvonármi.

Osemnásťročný Patrik sa po párty už neprebral

Privolaní záchranári mu už nedokázali pomôcť.

Mladík sa už z párty domov nevráti

Patrika našli mŕtveho.

Rímske kúpele nevyhĺbili Rimania

Dudinská rarita, vyhľadávané miesto návštevníkmi mesta, je asi dielom našich prastarých otcov.

Olympionik uzavrel s klubom mimosúdnu dohodu, verejne sa neospravedlní

Klub chcel od súdu, aby športovcovi nariadil ospravedlniť sa. Ďalšie pojednávanie sa malo konať vo februári.

Všetky správy

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane vedel aj Husák

Bitie opaskom, fackovanie, šliapanie na chrbát, ponižovanie. To nie sú scény z amerického akčného filmu, ale realita Československej ľudovej armády.

Sulík sa zastal Únie, nahnevali ho ruské noviny

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ. SaS sa ohradila a povedala na rovinu, že si nič podobné neželá.

BBC ukázalo ruských chuligánov. Jediným pravidlom je nezabiť

Pre niekoho budú MS futbalový sviatok, pre iných sviatok násilia, hovorí jeden z ruských chuligánov.

Drastický šport. Päť dôvodov, prečo Slovenky nezískali medailu

Veronika Velez-Zuzulová aj Petra Vlhová jazdia v posledných dvoch rokoch výborne. Čakalo sa, že minimálne jedna z nich v slalome na MS získa medailu. Prečo sa tak nestalo?

Amerika, neustupuj Rusku

Ak Washington v najbližších mesiacoch uzavrie nejakú tichú dohodu s Ruskom namiesto toho, aby sa postavil jeho agresívnej politike, tak tým urobí rovnakú krátkozrakú chybu ako európski lídri v Mníchove.

Kam vyraziť