LEVICE. Školskú dochádzku budúci pedagóg začal v priestoroch, ktoré v súčasnosti patria Gymnáziu Andreja Vrábla. V budove, kde sa naučil čítať a písať, neskôr v štúdiu pokračoval na strednej všeobecnovzdelávacej škole, ktorá sa presťahovala práve do týchto priestorov. „Svoju školu" preto opustil až po maturite. Nie nadlho.
Vrátil sa do „svojej“ školy
Po skúške dospelosti nasledovali štúdiá v Bratislave. „Vyštudovať chémiu a fyziku bola „makačka", ale to, čo som ušetril vďaka osemročnej a neskôr vďaka jedenásťročnej škole mi umožnilo vyjsť z vysokej školy ešte pred dvadsiatymi druhými narodeninami. Cez „vojnu" som potom začal s rigoróznou prácou na doktorát," vysvetľuje.
Doktor prírodných vied sa pritom hneď z vysokej školy vrátil na tú „svoju". Okrem piatich rokov, kedy pôsobil v školskej správe, zasvätil levickému gymnáziu celú kariéru. Inými slovami, štyridsaťdva rokov strávených v školstve.
Študentov dostal do Moskvy
Učiteľ, ktorý vždy vyžadoval veľa od všetkých študentov a u mnohých vzbudzoval viac než rešpekt, dokázal tých najšikovnejších dostať cez súťaže do celého sveta. Medzinárodné chemické olympiády, na ktoré svojich žiakov pripravoval, prinášali úspechy na celosvetovej úrovni.
Takýmto úspechom sa pritom kariéra učiteľa aj symbolicky zakončila. V júli 2013 vycestoval s dvoma študentmi na medzinárodné kolo chemickej olympiády do Moskvy a zo slávnostného vyhodnotenia v aule Lomonosovej univerzity sa obaja vracali s medailami. Štefan Stanko so striebornou a Dominik Štefanko dokonca so zlatou medailou. V konkurencii študentov zo 78 krajín sveta pritom Dominik skončil na celkovo ôsmom mieste a tým sa umiestnil v zlatom pásme.
Učiteľ chémie a fyziky však sám ako študent býval aktívny v úplne inej oblasti. Namiesto prírodovedných súťaží sa venoval športu. „Hrával som v národnej lige hádzanej. Každý víkend preto znamenal cestovanie na zápasy hore-dole po Slovensku a času na učenie nebolo veľa," spomína bývalý hádzanár.
Úroveň školstva klesá
A ako sa čerstvý dôchodca pozerá na slovenské školstvo po desaťročiach praxe? „Úroveň absolventov všetkých škôl postupne klesá a dôvodov je viacero. Veľa nedostatkov je dnes, napríklad, v metodike. Na gymnáziách máme množstvo predmetov, ktoré žiakov zbytočne zaťažujú. Sám som veriaci, no napríklad náboženstvo ako povinný predmet podľa mňa na školy nepatrí," myslí si.
Za ďalší problém pokladá bývalý učiteľ financie. Problémom pritom nie je iba ich množstvo, ale aj prerozdelenie. „Veľa sa dnes investuje, napríklad, do výpočtovej techniky. Veľmi dôležité sú však aj učiteľské platy. Kým nebude práca učiteľa primerane zaplatená," hovorí F. Limberg, „najšikovnejší študenti sa na pedagogické odbory hlásiť nezačnú. A nízke platy sú takisto dôvodom, prečo je dnes školstvo tak výrazne prefeminizované."
Dôchodok? Rodina, ryby a vinica
Aj bývalé kolegyne z „výrazne prefeminizovaného" školstva však spomínajú na bývalého kolegu v dobrom. „Naša spolupráca trvala päť rokov. František mi bol vždy veľmi nápomocný a spomínam naňho s úctou. Teraz mu želám, aby mal konečne dosť času na svoje ratolesti a záľuby," hovorí Labovská, učiteľka chémie z levického gymnázia.
Ratolestí a záľub má pritom vášnivý rybár, vinohradník a lyžiar dosť. Popri rybárčení, ktoré je najväčšou záľubou, má v prioritách jasno. „Ako učiteľ som sa venoval množstvu študentov, ale na dôchodku si chcem nájsť čo najviac času pre vlastné deti. A pre vnučku," dodáva čerstvý dedko.
Autor: Radovan Potočár