Splnilo sa mu každé prianie
Na Vianoce si Ján Mihál spomína všeobecne veľmi rád. Obzvlášť pri jedných mal predsa len veľkú radosť. „Prišla k nám dcéra z Londýna aj so zaťom a vnúčikom v roku 2012, ktorý mal vtedy trinásť mesiacov. Mal som z toho nesmiernu radosť, nakoľko sme sa pri štedrovečernom stole zišli celá rodina aj s druhou dcérou, jej manželom a vnučkami,“ teší sa Ján Mihál, ktorý pri otázke, ktorý darček mu spravil najväčšiu radosť, nenachádza konkrétnu odpoveď. „Radostných chvíľ bolo viacej. Najmä som sa tešil, keď som videl spokojnosť v rodine a narodenie mojich dvoch dcér. Neskôr to bol príchod vnučiek a vnúčika Noaha,“ naznačuje Levičan, ktorý si ako dieťa spomína na zasnežené Vianoce a vianočný stromček – jedličku. „Bolo to neskutočne krásne. Nechýbali darčeky, ktoré sme si už pred tým vyberali a písali Ježiškovi,“ spomína Ján Mihál, ktorý mal radosť z každého darčeka, keďže ako hovorí: „Moje priania boli vždy splnené.“
Zvyklosti si zachoval z detstva
Pri vtedajších Vianociach Jánovi Mihálovi nič nechýbalo. „Mamka bola, aj je, výborná kuchárka. Vždy prichystala k štedrovečernému stolu tradičné jedlá ako smotanovo-hubovú polievku, ktorú aj moja manželka s obľubou pripravuje každé Vianoce. Nechýbal kapor, zemiakový šalát, vianočné oblátky s medom a cesnakom, orechy, jablká a množstvo ďalších dobrôt a ovocia. Na záver sme si pochutili na koláčikoch.“
Dnešné Vianoce sa v rodine Jána Mihála nelíšia od tých, ktoré zažíval v detskom veku. „Snažíme sa dodržiavať tie isté zvyky, ktoré sme mali v detstve.“ Jedným z nich je rozkrojenie jablka, vloženie šupín z kapra pod obrus a hodenie orecha do kúta v miestnosti. Nechýba vianočná výzdoba spolu s rozsvietenou sviečkou.
Futbal aktívne nikdy nehral
Futbalový nadšenec, Ján Mihál, sa zapojil do diania levického futbalu v roku 1976 od kedy uplynulo tridsať osem rokov. „Futbal som aktívne nikdy nehrával. Hral som len ako chlapec, ktorý vyrastal neďaleko futbalového ihriska, či už starého pri Podlužianke, kde sa nachádzalo škvárové ihrisko,“ zalovil v pamäti. Neskôr to mal bližšie na nové, terajšie, trávnaté ihrisko, kde sa ako dieťa chodieval naháňať za loptou.
Ako známeho hlásateľa futbalových stretnutí čaká Jána Mihála koncom decembra turnaj v Športovej hale, ktorý odmoderuje. „Ak budem oslovený na ďalšie turnaje, budem len rád. Nakoľko vždy, pokiaľ môžem a som doma, snažím sa vyhovieť a pomôcť pri takýchto akciách,“ netají sa hrdý starý otec, ktorého manželka vo svojich aktivitách vždy podporovala. „Nikdy neprotirečila. Videla a aj teraz vidí, že ma to baví a napĺňa. Povzbudzuje ma to v ďalšej práci pri levickom futbale,“ teší sa Ján Mihál.