facebook

Slováci žijúci v Srbsku dávajú na Vianoce darčeky iba deťom

Pre Vianoce na Slovensku sú typické darčeky, tradičná výzdoba a vianočné cukrovinky. Ako však majú tieto sviatky Slováci žijúci v Srbsku?

Tradičné vianočné jedlo Slovákov žijúcich na Dolnej zemi.

KOVAČICA. Janko Siroma je Slovák, ktorý sa narodil a vyrástol v srbskej Kovačici. Rozpovedal príbeh o živote na Dolnej zemi, radostiach, ale aj starostiach, a najmä o tradíciách, ktoré si Slováci udržujúci i počas vianočných sviatkov. Jedným z nich je, že chlapci chodia na Vianoce dievčatám strieľať, pričom používajú prangle. Starší zase chodia a spievajú po dedine.

janko---torta_res.jpg

Janko, rovnako ako ďalší Slováci žijúci v Srbsku, vie piecť či variť. Jeho torty už potešili nejeden mlsný jazýček.

Ako sa vo Vojvodine žije?

„Ťažko, vždy to aj ťažké bolo, ale na druhej strane sa tam žije dobre. Práve tvrdý život, chudoba a vojnové roky značne upevnili vzťahy medzi ľuďmi,“ hovorí Slovák, ktorého pokrstili Janko. Ľudia sú zvyknutí dodnes si pomáhať. Zostala medzi nimi súdržnosť, ktorú v mnohých prípadoch na Slovensku už nepoznajú.

Ďalším pozitívom je aj fakt, že pôvodní Srbi prijali Slovákov bez akýchkoľvek problémov. Vždy mali práva na svoju kultúru, jazyk, obyčaje, tradície a nikdy neboli utláčaní. Dokonca, samotní Srbi žijúci v Kovačici sa naučili slovenský jazyk.

V Srbsku dlhé roky chýbal zdroj spisovnej slovenčiny. Zmenilo sa to pred desiatimi rokmi, po zavedení káblovej televízie. Teraz majú možnosť sledovať slovenské televízne kanály a opäť porozumieť mnohým výrazom, ktoré sa rokmi z ich jazyka vytratili.

To, o čom hovoria so zármutkom sú práve nedávne vojnové roky, ktoré zničili hospodárstvo a ekonomiku. Je nemožné, aby boli obaja rodičia zamestnaní v štátnych firmách, pretože by im to nestačilo na živobytie. Mnohokrát musia mať niekoľko zamestnaní, keďže platy sú stále nízke. Aj preto veľa z nich pracuje na Slovensku, keďže na ich pomery je práca u nás lepšie zaplatená.

Štúdium v Srbsku

Obyvatelia Kovačice, ale aj ďalších slovenských dedín vo Vojvodine majú možnosť vybrať si medzi srbskými a slovenskými školami. Okrem základných slovenských škôl sa v Kovačici nachádza i slovenské gymnázium. Žije tu až okolo šesťtisíc Slovákov. V hlavnom meste v Belehrade sa dá na vysokej škole študovať slovenčina. Naopak slovenská Univerzita sv. Cyrila a Metoda si v Srbsku vytvorila fakultu sociálnych vied.

Janko však nevyužil ani jednu z možností a hru na organe vyštudoval v Čechách na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne.

Veľa študentov študuje v slovenských mestách, ako Bratislava, Trnava, Nitra či Košice. Mnohým sa to oplatí, keďže majú nárok na štipendium.

Vianoce vo Vojvodine

„Zo srbských obyčajov nevniklo do našich slovenských tradícií nič,“ tvrdí Janko. Je to preto, lebo Srbi slávia Vianoce až 7. januára, nakoľko takmer všetci sú pravoslávni kresťania. Tak ako v každej domácnosti na Slovensku, aj v Srbsku majú zvyk, že celý Štedrý deň zasvätia prípravám na dlho očakávaný večer. Počas dňa jedia menej, respektíve menej kalorické jedlá. „Sme luteráni,“ hovorí s úsmevom, „večera je u nás teda nie pôstna a bezmäsitá, ale mäsitá a sýta, nič si neodopierame.“ Tradičné vianočné jedlo Slovákov v Srbsku je ťapša. Na veľký plech sa nakrájajú zemiaky, klobása, rôzne druhy mäsa, údené aj neúdené. „Veľa ľudí si viaže Vianoce práve s jedlami, ale čo sa týka duchovného života, cez deň sa pracuje, večer ideme do kostola a následne sa celá rodina zíde pri jednom stole. Starý otec rozdelí jablko ako symbol zdravia a rodina si potom spoločne spieva vianočné pesničky,“ opisuje.

Honba za darčekmi, ktorá je na Slovensku, do Srbska ešte nedorazila. Darčeky sa chystajú iba malým detičkám. Väčšinou sú to balíčky so sladkosťami, malá hračka alebo drobný peniaz. V Srbsku je tradíciou, že po večeri sa zídu mládenci a idú takzvane „strieľať dievčatám“. Používajú prangle alebo mažiare, čo je kovová konštrukcia, do ktorej sa dáva pušný prach a po zapálení papiera počuť obrovský rachot pri dome dievčaťa, o ktoré má chlapec záujem.

Starší ľudia nechodia strieľať, ale pre zmenu spievať. Väčšinou spievajú susedom a priateľom až vytvoria obrovskú skupinu, ktorá do skorých ranných hodín chodí po dedine, spieva, tancuje a oslavuje. V Srbsku teda Vianoce nie sú len rodinných sviatkom, ale pretože majú vynikajú medziľudské vzťahy, Štedrý deň ukončia v spoločnosti priateľov.

Svadba trvá týždeň

Voľakedy bolo úplne bežné, že svadby trvali aj týždeň. Cirkevné vrchnosti obmedzili tieto radovánky na dva dni, keďže rodiny dokázali minúť obrovské množstvo peňazí. Na svadbách sa zúčastňovalo aj 150 rodín, čiže približne 350 ľudí. Janko však zažil aj také svadby, ktoré mali vyše 500 hostí.

Svadba sa začína vždy slávnostným obedom, po ktorej nasleduje odobierka od rodičov a rodiny. I napriek tomu, že všetci sú kresťania, cirkevný sobáš bez úradného aktu nie je platný. Svadobčania sa vždy pretekajú, či príde na obecný úrad prvá ženíchova rodina, alebo nevestina. Hovorí sa totiž, že gazdovstvo v dome bude patriť tomu, kto na úrad príde prvý. Po cirkevnom obrade odchádzajú svadobčania do nevestinho domu. Po tradičných hrách, keď si ženích nájde v dome skrytú svoju nevestu, odchádzajú na svadbu do ženíchovho domu, kde sa tancuje, spieva a veselí až do rána. Okolo pol siedmej ráno sa začína „zobúdzanie“, kedy traktor s vlečkou zbiera svadobčanov, ktorí idú opäť oslavovať spolu s mladomanželmi. V posledných rokoch sa trendy menia a svadobčania si už prenajímajú priestory v podniku. Existuje ešte mnoho párov, ktorí svadbu oslavujú práve takto tradične.

I napriek tomu, že Slováci v Srbsku žijú niekoľko stoviek kilometrov od svojej rodnej zeme, nikdy nezabudli, kam siahajú ich korene. Podobne je to aj s tradíciami, na ktoré nikdy nezanevreli. To čo im môžeme závidieť, je súdržnosť, statočnosť a vynikajúce medziľudské vzťahy.

Ženy na Slovensku by však tým srbským mohli závidieť ešte jednu vec: muž, nech vykonávajú akúkoľvek profesiu, stále je dosť šikovný nato, aby dokázal upiecť zákusky alebo torty. Príkladom je samotný Janko, ktorému pečenie ide od ruky, a ktorého vynikajúce torty potešia nejeden mlsný jazýček.

HISTÓRIA SLOVÁKOV V SRBSKU

Už 18. storočie je významným medzníkom v súvislosti s osídlením Dolnej zeme, kedy sa po porážke Turkov oslobodilo územie Vojvodina, tiež známe ako Panónska nížina. Mária Terézia tak dovolila osídliť túto oblasť. Medzi prisťahovalcami neboli len Slováci, ale aj Maďari, Česi a Nemci. Úplne prvé slovenské dediny vznikli okolo roku 1750. Nová oblasť zaručovala náboženské a národnostné slobody, čo mnohí ľudia využili, keďže v tých časoch zohrával na území dnešného Slovenska dôležitú úlohu práve Jezuitský rád. Ten konal protireformáciu, a teda všetci evanjelici žijúci na Slovensku využili možnosť slobodne vyznávať svoju vieru a osídlili Dolnú zem.

Začať nový život na holej pustatine nebolo ľahké. Mor, chudoba, hlad – pôda sa však obrábať musela, keďže bola jediným zdrojom obživy i napriek nepriaznivým podmienkam. Ľudia si stavali domy, ale v neposlednom rade mysleli aj na svoj duchovný život. O 26 rokov neskôr stál evanjelický kostol, ktorí si obyvatelia postavili úplne sami. Dnes je jedným z najväčších chrámov na Dolnej zemi s kapacitou 700 miest.

Ďalšie články z rubriky Spoločnosť


  1. Žiarovo zelenú farbu jazierka by čakal málokto 410
  2. Levičanka sa prebojovala medzi najlepších rečníkov 380
  3. Erik Karvai zo Šiah je v tridsiatich rokoch už sedemnásobný majster Európy 325
  4. Celé Želiezovce športovali 166
  5. Levice sa dajú už aj vymaľovať 45
  6. Levické plavkyne reprezentovali Slovensko 35
  7. Motorkár vyšiel z cesty a narazil do stromu 26
  8. Rybací piknik prejde tento rok zmenou 25
  9. Románsky kostol pri Leviciach je považovaný za najkrajší na Slovensku 20
  10. (FOTOGALÉRIA) Na levickom jarmoku sa dnes pokúsili o rekord v klobúkovom tanci 17

Najčítanejšie správy

Levice

Žiarovo zelenú farbu jazierka by čakal málokto

Len niečo vyše mesiaca bola umelá vodná nádrž v mestskom parku napustená.

Levičanka sa prebojovala medzi najlepších rečníkov

Reprezentantka rečníckeho klubu si rečou v nemeckom jazyku „vyrozprávala“ tretie miesto.

Erik Karvai zo Šiah je v tridsiatich rokoch už sedemnásobný majster Európy

Tridsaťročný Šahan Erik Karvai je 7-násobný majster Európy v silovom trojboji. Okrem toho je držiteľ niekoľkých rekordov a viacnásobný majster Slovenska.

Celé Želiezovce športovali

Športové podujatie, ktorého sa zúčastnila mládež aj z okolitých obcí, moderoval Rasťo Piško.

Levice sa dajú už aj vymaľovať

Zaujímavosti mesta si môžete v knihe vymaľovať.

Blízke regióny

Dedinu napoja na R1, pomôže to aj Nitre

Pozemky sú už podľa ministerstva dopravy vysporiadané. V júni prídu archeológovia.

Mesto nečakane pripravuje nové letné kúpalisko

Neresnica otvorená o rok už zrejme nebude.

V lučeneckej pekárni horelo

Z pásu sa požiar rozšíril aj na strechu.

Podgurážený vodič zdemoloval stĺp, našťastie nikoho nezrazil

Vodiča, ktorý zdemoloval v Nových Zámkoch stĺp verejného osvetlenia zatiaľ nemôžu vypočuť. Najprv bude musieť vytriezvieť.

Všetky správy

Lipšicova advokátka: S takým postupom prokuratúry som sa ešte nestretla

Exposlanec zrazil 72-ročného chodca v septembri. Hrozí mu za to trest na dva až päť rokov väzenia.

Zelenina z Lidla pohorela v amatérskom teste. Dá sa veriť domácim meračom?

Internetom sa šíri video, v ktorom neznámy muž meria dusičnany v zelenine a ovocí.

Bankár: Bezúročné pôžičky nie sú charita. Slúžia na prilákanie

Martin Techman tvrdí, že polovica hypoték už čoskoro zdražie.

V stane pod vrcholom Everestu našli štyri mŕtve telá

Telá našli záchranári, ktorí sa vydali pre telo slovenského horolezca Vladimíra Štrbu.

Cíger neprišiel diskutovať s Lintnerom, Kohútovi povie, aby odstúpil

Reprezentačný tréner má v stredu absolvovať diskusiu s prezidentom SZĽH Martinom Kohútom.

Kam vyraziť