PLAVÉ VOZOKANY. Pri príležitosti 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Európe v obci Medvecké odhalili pamätnú tabuľu s piatimi menami obetí tohto najväčšieho vojnového konfliktu v dejinách ľudstva. Zhotovenie tabule iniciovalo Občianske združenie Malianka so sídlom v Medveckom pod vedením predsedu Antona Hindického. Tabuľu osadenú do prírodného kameňa umiestnili do predzáhradky bývalej ľudovej školy. Slávnostného odhalenia sa okrem predstaviteľov samosprávy Plavých Vozokán, kam Medvecké administratívne patrí, obyvateľov obce a ich hostí zúčastnili i predseda Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Želiezovciach Jozef Výboch a pracovník Štátneho archívu v Nitre – pobočka Levice Ladislav Vincze. Prítomných v mene obce privítala poslankyňa obecného zastupiteľstva Kornélia Sádovská, ktorá vo svojom príhovore pripomenula nezmyselnosť vojny so zbytočnými obeťami. Atmosféru spomienky doplnili hudobný sprievod tamburášskeho súboru Bratskej jednoty baptistov z Tekovských Lužian a dvaja vojaci v dobových uniformách Červenej armády.
Druhá svetová vojna bola najkrvavejší a najbrutálnejší konflikt v novodobých ľudských dejinách. Zanechala po sebe obrovské škody, ale najväčšou stratou boli milióny ľudských životov. Vojna a jej následky sa nevyhli ani nášmu regiónu a postihli aj obyvateľov Medveckého. Niektorí z nich narukovali do armády, zapojili sa do odboja, alebo sa stali obeťami brutality režimu. Tu sú osudy niektorých z nich.
Pamätná tabuľa. FOTO: Simon Wheeler
Anton Bobok (6. 8. 1907 Bukin – 10. 3. 1945 Orlamünd)
Narodil sa v obci Bukin vo Vojvodine, kde jeho otec pracoval ako hospodársky správca. V roku 1915 sa i s rodinou vrátili na územie Slovenska. V Pukanci sa vyučil za kolára a stolára. Anton spolu s manželkou patrili medzi prvých obyvateľov kolónie Medvecké. Po roku 1938, keď kolonisti museli opustiť svoje domovy, sa s rodinou vrátil k otcovi do Starého Tekova na územie Slovenského štátu. Začiatkom novembra 1944 sa pridal k povstaleckej armáde, ale po krátkej dobe ho nacisti zajali a deportovali do pracovného tábora číslo 1530 Kleidembach v Nemecku. Spočiatku pracoval ako stolár - vyrábal truhly pre zosnulých spoluväzňov. Neskôr ho preradili na ťažké fyzické práce. Z tábora zriadeného v priestoroch porcelánky zajatcov denne vlakom vozili na práce do vápenky v Großeutersdorfe a na stavbu letiska v Orlamünde. Anton Bobok sa stal obeťou brutality jedného z dozorcov, ktorý mu život vzal úderom do hlavy pažbou pušky. Pochovali ho v masovom hrobe 152 slovenských zajatcov.
Jozef Hrivnák (30. 11. 1899 Kaľamenová – 23. 12. 1944 Turček)
Pochádzal z turčianskej obce Kaľamenová. V rámci pozemkovej reformy sa s rodinou ako kolonisti usadili v Medveckom, kde hospodárili na vlastnom majetku. Vplyvom viedenskej arbitráže boli nútení opustiť maďarské územie a vrátiť sa do rodnej obce. Do vypuknutia Slovenského národného povstania v roku 1944 pracoval ako lesný robotník a tiež pomáhal otcovi na hospodárstve. Po potlačení povstania sa ako jeho aktívny účastník v zime 1944 dostal do zajatia a bol väznený v Kremnici. Popravený bol 23. decembra 1944 v obci Turček. Spolu so 181 osobami ho pochovali v masovom hrobe na rozhraní chotárov obcí Dolný Turček a Sklené. Jozefovi Hrivnákovi bol in memoriam udelený Rád Slovenského povstania II. triedy a Československý vojnový kríž. Pri príležitosti 20. výročia SNP jeho manželka prevzala pamätnú medailu.
Alexander Patay (19. 4. 1919 Malé Ludince – 12 4. 1945 Medvecké)
Narodil sa v obci Malé Ludince na Dolnom Pohroní v rodine duchovného reformovanej cirkvi. Jeho otec Miklós Patay slúžil v miestnom cirkevnom zbore od roku 1904 a spolu s manželkou vychovával 13 detí. Alexander po ukončení stredoškolského vzdelávania začal študovať veterinárne lekárstvo. Po pripojení Medveckého k Maďarskému kráľovstvu v roku 1938 Patayovci z konfiškovanej pôdy dostali prídel na Studenom majeri od Krajinského pôdneho úverového ústavu. Na jar roku 1945 po prechode frontu v rámci bratislavsko-brnenskej operácie v obci ostali vojaci Červenej armády patriaci k tylovým jednotkám. Časť z nich sa liečila vo vojenskej nemocnici na Studenom majeri. Civilní obyvatelia boli aj po oslobodení vystavovaní násilnostiam. Smutný osud zastihol i Alexandra Pataya počas incidentu, ktorý sa odohral v nočných hodinách 12. apríla 1945. Mladíka brániaceho životy a česť svojich sestier surovo zastrelil jeden z rumunských vojakov. Pochovali ho na miestnom cintoríne.
Ján Bábela (5. 9. 1907 Medvecké – september 1944 Budapešť)
Pochádzal z Medveckého, kde jeho rodičia a neskôr aj on pracoval ako bíreš na hospodárskom majetku grófa Kelecsényiho. S manželkou Júliou mali štyri deti. Potom čo Maďarské kráľovstvo v roku 1941 vstúpilo do druhej svetovej vojny, Ján narukoval do maďarskej armády. Počas výkonu vojenskej služby tragicky zahynul v septembri 1944 počas leteckého bombardovania Budapešti spojeneckými vojskami. Za mŕtveho bol vyhlásený 8. januára 1945. Jeho telesné pozostatky sa nikdy nenašli.
Ivan – neznámy sovietsky vojak (? ZSSR – 26. marec 1945 Medvecké)
V období od 18. decembra 1944 do 30. apríla 1945 patrilo medzi oslobodzovacie vojsko Slovenska aj okolo 800-tisíc sovietskych vojakov. Vojak Ivan sa zúčastnil jarnej ofenzívy 2. ukrajinského frontu, ktorá začala 25. marca 1945 severne od Dunaja v smere Nové Zámky - Bratislava - Brno. Bol rozviedčikom 6. gardového jazdeckého zboru generálporučíka Nikolaja Vasileviča Sokolova. Medvecké a Plavé Vozokany oslobodili nad ránom 26. marca 1945. Ivan padol počas oslobodzovacích bojov, o život prišiel v dome Ondreja Letricha. Pochovali ho v Medveckom v priestoroch dnešnej autobusovej čakárne. Jeho telesné pozostatky exhumovali v októbri 1945 a preniesli do vojenského cintorína v Štúrove.
Autor: Ladislav Vincze
