Rodák z Rybníka vytvoril ďalšie pamätné dielo

Brána slobody na Devíne, socha vojaka na Dukle, busty Franza Schuberta a najnovšie aj Antona Srholca. Pod tieto aj ďalšie diela sa autorsky podpísal akademický sochár Peter Mészároš, rodák z Rybníka.

Pamätník odhalil prezident SR Andrej Kiska. FOTO: (TASR)

BRATISLAVA, RYBNÍK. Pomník Antona Srholca pri Bráne slobody v bratislavskom Devíne 16. júna odhalil prezident SR Andrej Kiska so zástupcami organizátorov tohto dôstojného podujatia. Zúčastnilo sa ho niekoľko stoviek ľudí.

Kňaz, trestanec, spisovateľ

„Uplynulo osem mesiacov od chvíle, keď sme sa tu stretli s otcom Srholcom, aby sme si pripomenuli príkoria režimu neslobody, ktorý nám tu vládol. Tiež aké dôležité je o slobodu bojovať, o základné ľudské práva, o demokraciu. Tu nás vtedy naposledy počastoval svojím milosrdným, chápavým, ale aj káravým tónom. Práve pri Bráne slobody upozorňoval nielen na zločiny komunizmu, ale varoval aj pred súčasnými režimami, v ktorým vládne nesloboda. Slovensko vždy videl v Európe spolu s ostatnými slobodnými štátmi. Nech jeho pomník znie ako láskavý zdvihnutý prst, ako trvala pripomienka kultúrnosti, ktorú tak potrebujeme," po uložení venca za asistencie Čestnej stráže prezidenta SR uviedol v príhovore Andrej Kiska.

Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ondrej Krajňák vyzdvihol život a činnosť nespravodlivo odsúdeného Antona Srholca. „Celý svoj každodenný život zasvätil Bohu, ľuďom a pravde. Vždy hovoril pravdu, aj keď bola nepríjemná, preto ho niektorí nenávideli. Svoj životný odkaz zasvätil touto Bránou slobody, preto nie sme tu náhodne. Nechajme sa ním inšpirovať, aby sa nestalo, že tí, ktorí nám škodili, budú opäť prepisovať dejiny," varoval predseda ÚPN.

Podľa námestníčky primátora Bratislavy Ivety Plšekovej bol Anton Srholec synonymum slobody, statočný a čestný človek s veľkým srdcom, ktorý si zachoval dôstojnosť, aj keď ho vydierali. „Bol naším členom 17 rokov, v pondelky sme sa často stretávali, bol okrasou nášho klubu, ako aj spoločnosti. Stal sa legendou a veľmi nám chýba. Keď nás navždy opustil, rozhodli sme sa vzdať mu hold týmto pomníkom pri Bráne slobody, ktorá je jeho duchovným dielom. Bol iniciátorom jej vzniku a zároveň symbolom utrpenia ľudí prenasledovaných komunistickým režimom na Slovensku. Režim ho nedokázal zlomiť, práve naopak, nikdy sa nesťažoval a svoj osud prijímal s nekonečným úsmevom, ktorý nechýba ani v mimike odhalenej busty. Jeho odkaz tu bude prítomný," zdôvodnil nový pomník člen Rotary klubu Ivan Šesták.

„Tri volebné obdobia bol naším predsedom. Svojou prirodzenou autoritou najviac ovplyvnil činnosť organizácie, kde sme ho považovali za otca. Zostalo po ňom veľa spomienok. Tiež odkaz, nech mladé generácie už nikdy nezažijú žiadny totalitný režim," konštatoval Petr Sandtner, ktorý sa stal novým predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS).

Pod Devínom

Na asi dvojmetrovom pomníku je busta Antona Srholca. Vytvoril ju akademický sochár Peter Mészároš, rovnako ako Bránu slobody a nový pomník ju harmonicky dopĺňa. Na bielom pomníku je nápis Anton Srholec a jeho dátumy narodenia a úmrtia - 12. 6. 1929 a 7. 1. 2016. Pod nimi nechýba nápis Odpúšťame, ale nezabúdame.

Anton Srholec sa narodil v Skalici. Stal sa členom Saleziánskeho rádu (1946). V roku 1950 komunisti zrušili všetky rehoľné spolky. O rok neskôr so skupinkou bohoslovcov sa neúspešne pokúsil preplávať rieku Moravu. Za pokus o nelegálne prekročenie hraníc bol odsúdený na 12 rokov väzenia. V ňom strávil 10 rokov, prevažne v uránových baniach v Jáchymove. Po prepustení sa živil ako robotník. V období Pražskej jari (1969) dostal povolenie vycestovať do Talianska. Doštudoval teológiu na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne. Za kňaza ho 17. mája 1970 v Ríme vysvätil pápež Pavol VI. Po revolučnom roku 1989 sa venoval najmä pomoci bezdomovcom a ich resocializácii. Vybudoval a až do svojej smrti viedol bratislavský útulok pre bezdomovcov Resoty. Je autorom kníh Experiment lásky, Nová rodina v novom svete, Každodenné zamyslenia a Svetlo z hlbín Jáchymovských lágrov, v ktorej opísal život väzňov. Zomrel 7. januára 2016.